Vodivosť vody
je približná miera koncentrácie iónov rozpustených látok vo vode (okrem plynov), ktoré prídu s vodou do kontaktu na jej ceste v podloží a rozpustia sa v nej. Vyjadruje teda nepriamo obsah minerálnych látok – “solí”. Vo vode alebo odpadovej vode slúži hodnota vodivosti ako index zaťaženia soľami v odpadových vodách, alebo ako miera čistoty pitnej vody. V potravinárskom a farmaceutickom priemysle je meranie vodivosti tiež široko používané pri riadení procesov v priemyselnej výrobe.
Limit vodivosti pre pitnú vodu je 125 mS/m pri 20oC.
Vody s vyššou vodivosťou ako 125 mS/m (mineralizáciou viac ako 1000mg/l) sa považujú za minerálne, a nie sú vhodné na dlhodobé pitie. V závislosti na zložení môžu mať nepríjemnú chuť a môžu spôsobovať hnačkové ochorenia. časté sú aj technické problémy, napr. znižujú životnosť rozvodov vody a ohrievačov teplej vody.
Vodivosť roztoku je kriticky závislá na teplote.
Destilovaná voda máva vodivosť 0,05 mS/m až 0,3 mS/m.
Priemerne sa vodivosť pohybuje v rámci hodnoty 40 mS/m.
Povrchové a podzemné vody 10 až 100 mS/m.
Kojenecká a stolová voda 50 mS/m.
Medzi hodnotou vodivosti a TDS existuje vzťah, takže je možné z nameranej vodivosti (mS/m alebo µS/cm) odhadnúť TDS (ppm). Na prevod sa používa nasledujúci prevod jednotiek:
1 ppm TDS = 1,56 µS/cm = 0,156 mS/m = 0,00156 mS/cm
1 µS/cm = 0,1 mS/m = 0,001 mS/cm = 0,64 ppm TDS
Pomer TDS k elektrickej vodivosti TDS(ppm) = 1,56 x EC(µS/ cm)
Pomer vodivosti k TDS EC(µS/ cm) = 0,64 x TDS(ppm)
Poznámka:
Ak konduktometer zobrazuje hodnotu 100 µS/cm, potom to zodpovedá hodnote TDS 64 ppm (100*0,64).
Ak TDS meter zobrazuje 100 ppm, to zodpovedá 156 µS/cm (100*1,56), atd.
